Žiaden sen ani plán sa nenaplní len tak, sám od seba

Ako absolvent osemročného gymnázia, ešte stále vo veku 17 rokov, som netušil, čo chcem alebo čo zo mňa vyrastie. Dalo by sa povedať, že v tom ešte nemám úplne jasno ani dnes, keď už mám 25. Určite sa to občas pýtate sami seba aj vy. Tak ako mnoho iných študentov, vybral som sa tradičnou cestou a tou bola cesta na vysokú školu. Každý by mal pochopiť, že byť len študentom v dnešnej dobe nestačí. Už počas školy by sme mali hľadať spôsob, ako skombinovať to, čo nás naučila škola s tým, čo nás naučila naša životná skúsenosť. Je to práve každého unikátna cesta za titulom a skúsenosťami, ktorá nás odlíši od ostatných.

 

V živote každého človeka príde čas, keď sa spýta sám seba, či to, čo má alebo to, kam smeruje je presne to, čo chce. Či nechce od života viac. Kedy som sa to naposledy spýtal sám seba? Dnes, včera aj predvčerom. Tú otázku som si kládol aj v svojom prvom ročníku na vysokej škole. Samozrejme, do dnes si rád vyjdem von a “vyhodím z kopýtka”. Ale už vtedy som tušil, že to asi nebude jediná vec, ktorú budem v živote robiť. Chodenie do školy ma tiež nenapĺňalo natoľko, aby som mal pocit, že všetko je fajn, že som tým, čím chcem byť a že využívam svoj potenciál naplno. Všetci máme ambície, máme sny a plány. Niekto väčšie, niekto menšie, ale podstatné je, že ich máme.

 

Žiaden sen, ani plán sa nenaplní len tak, sám od seba. Často je to náhoda, ktorá vás privedie na cestu o ktorej ste ani netušili. Bolo to 6 písmen, ktoré som si najprv vôbec nevedel zapamätať v správnom poradí, ktoré zmenili mňa, môj život, moju prítomnosť a moju budúcnosť. Prvý krát som sa o študentskej organizácii IAESTE dozvedel od môjho známeho, ktorý bol v tom čase prezident lokálneho centra v Bratislave. Prvé slová, ktoré mi ohľadom tejto organizácie napísal bola otázka, či rád cestujem. Najjednoduchšia otázka akú som v živote dostal a predsa zrejme najdôležitejšia.

 

O 7 rokov neskôr, keď ležím na svojej posteli v Londýne a píšem tieto riadky, môžem úprimne povedať, že mojich 5 rokov v IAESTE bolo najlepšie obdobie v mojom doterajšom živote. Určite by sa dali vyzdvihnúť tie najsvetlejšie body, ako účasť na konferencii nie len po Európe, ale aj napríklad v takom Thajsku. Alebo 6 týždňová stáž v Macedónsku a pol roka, ktorý som strávil v New Yorku na stáži pre IAESTE USA. Zo všadiaľ som si priniesol zážitkov toľko, že si ich všetky nedokážem zapamätať. Žiadne skriptá nepíšu o skúsenostiach, ktoré som získal a o situáciách, v ktorých som občas zlyhal, ale z ktorých som sa poučil.

 

Stále mám v živej pamäti mnoho vtipných príbehov a cenných skúseností o ktoré by som sa vedel podeliť. Avšak, každý si zo svojho členstva v IAESTE odnesie čosi iné, osobitné a špeciálne. Nie, IAESTE vás nepripraví na život po vysokej škole. Na ten vás nepripraví nikto. Čo vám IAESTE ponúka je skúsenosť, vďaka ktorej sa do “dospeláckeho” života zaradíte s oveľa väčšou ľahkosťou. Osobne si na tom celom procese najviac cením to, že prebehol za pomoci ľudí, ktorí neboli len mojimi kolegami, ale sú mojimi blízkymi priateľmi, aj 2 roky po tom, čo som svoju IAESTE kariéru ukončil.

 

Tak ako som mal ja možnosť získať unikátnu skúsenosť a vysporiadať sa s ňou po svojom, tak tú možnosť máš dnes aj ty. Snáď všetci poznáme prvých pár riadkov slávnej pesničky Lose yourself:

“Look, if you had, one shot, or one opportunity
To seize everything you ever wanted. In one moment
Would you capture it, or just let it slip?“

Na to si ale odpovedz sám, ja som ti tú šancu práve ponúkol…

 

Posted in Zo sveta IAESTE Slovakia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *