Zahraničná stáž | Kazachstan

Ako mnoho študentov zo Slovenska a ďalších krajín, kde pôsobí študentská organizácia IAESTE, som vycestoval na stáž, aby som obohatil svoj študentský život. Destináciou bol Kazachstan, konkrétne Al-Faraby Kazakh National University v meste Almaty na 7 týždňov.

Pred vycestovaním bolo nutné vyplniť náležité dokumenty, zakúpiť letenku, poistenie. Do Almaty som sa dostal z Prahy leteckou spoločnosťou Turkish Airlines (cena letenky 360 Eur). Všetci stážisti cestujúci z Európskej únie vstupovali do Kazachstanu na bezvízový vstup – 30 dní. Po uplynutí 30 dní, bolo nutné krajinu opustiť a pri následnom návrate bol bezvízový vstup  obnovený(to je možné opakovať neustále, nie je to nijako obmedzené, čo sme využili na výlet do Kirgizstanu). Pri prílete do Almaty ma na letisku čakala študentka fakulty, na ktorej som absolvoval stáž. Tá ma zaviedla na internát a pomohla mi rozmeniť peniaze na miestnu menu TENGE. Počas môjho pobytu ich mena mala najväčší prepad. Na začiatku pobytu bolo 1 EURO 360 TENGOV a na konci to už bolo viac ako 390 TENGOV.

Ubytovanie sme mali na internáte v kampuse školy. Internát bol postavený 2 roky pred našim príchodom, takže všetko bolo nové a čisté. Na rozdiel od našich internátov, ktoré sú otvorené nonstop, internát v kampuse bol otvorený iba do polnoci. Stravovanie bolo možné v jedálni, ktorá bola vzdialená 5 min chôdze od internátu a cena za plnohodnotný obed bola okolo 1200 tengov. Na výber boli väčšinou tie isté jedlá, ale neďaleko od školy sídlila tradičná kazažská reštaurácia, ktorá ponúkala obedové menu s pitím za 900 tengov. Jedlo bolo chutné a ponúkali tradičnú kazažskú kuchyňu. Kazaši zvyknú všetko jesť s ich tradičným chlebom „lepeshka“ a šalátom. Záujimavosťou je, že jedia len jednou rukou. Ich tradičné jedlá sú lagman, manty, šašlik, samsa a ďalšie. Kedže Kazachstan je prevažne moslimská krajina jedlá z bravčového mäsa sú dostupné veľmi ťažko avšak jedia konské mäso, ktoré som mal možnosť ochutnať v podobe klobásy a stejku a môžem len chváliť. Taktiež pijú konské mlieko (kumys – obsahuje malé množstvo alkoholu), ťavie mlieko, ktoré je dosť kyslé a nápoj kvas vyrobený zo pšenice. Ceny potravín sú veľmi porovnateľne s našimi. Almaty je ekonomickým centrom strednej Ázie čo sa odzrkadľuje aj na veľkom množstve reštaurácií a pubov s „európskym“ vzhľadom a taktiež aj cenami. Väčšina reštaurácii si účtuje prepitné 10% za servis, kde veľa krát bola veľmi náročná komunikácia kvôli jazykovej bariére.

Anglicky sa človek dorozumie ako tak v škole, inde je lepšie vedieť základy ruštiny, prípadne využitie „body language“. Hoci je Kazachstan postsovietska krajina nie všetci vedia po rusky, keďže majú aj vlastný jazyk kazaštinu. Almaty sa to príliš netýka, skôr ostatných prevažne odľahlejších častí krajiny.

Študentka, ktorá ma vyzdvihla na letisku ma v deň príchodu taktiež zaviedla na fakultu- matematiky a mechaniky a predstavila PhD. študentom, ktorí boli aj mojimi vedúcimi. Fakulta má oddelenia zaoberajúce sa mechatronikou, materiálovým inžinierstvom, mechanikou plynou a tekutín a „aerospace engineering“ so zameraním techniky do vesmíru (spolupracujú s International Space Ageny). Po komunikácii s nimi som mal záujem pracovať na oddelení mechaniky plynov alebo „aerospace engineering“. Keďže na prvom menovanom nemali prácu pre mňa, tak som pracoval na študentskom projekte CANSAT(malý satelit je vypustený do výšky 300-500 m a následne pustený k zemi, kde meria jednotlivé parametre stavu ovzdušia) na oddelení aerospace. Moja práca na projekte bola prekresliť jednotlivé komponenty slúžiace na meranie do 3D modelu a následný návrh rámu, kde budú jednotlivé komponenty umiestnené. Celá úloha bola práca s aktívnym nasadením maximálne na 2 týždne a nie na 7.  Keďže cieľom stáže bolo niečo sa naučiť, svoj voľný čas som venoval zdokonaľovaniu softvérových znalostí a angličtiny. Mesačný plat bol 40 500 tengov, ktorý nebol postačujúci. Denné náklady boli približne 1500-2000 tengov len na stravu a ak rátam aj náklady na „teambuildingy“ a cestovanie človek musí ísť do vlastného vrecka. Celkové náklady (aj letenky,poistenie) za 7 týždňov boli cca 1300 eur.

  Hoci pracovná náplň nebola najideálnejšia vďaka skupine ľudí, ktorú som tam spoznal som zažil nezabudnuteľné. Našu malú sociálnu skupinku tvorilo - 4 ľudia z Poľska, 2 Česi a Španieli a po jednom stážistovi z Thajska, Severného Írska, Srbska, Chorvátska a Rakúska. Našimi koordinátormi boli študenti, ktorí boli pomocou IAESTE na stáži v Európe a prešli si rovnakými pocitmi po príchode do cudzej krajiny. Každý víkend s nami absolvovali výlety, prevažne v ich nádhernej prírode.

 Kazachstan nie je tak turisticky populárna krajina a v meste a prírode ťažko stretnete turistov. Väčšina miestnych chodí do prírody len na úpätie hôr, kde majú vytvorené oddychové zóny, prípadne na miesta kde ja ľahká prístupnosť. Výlety sme si organizovali podľa vlastného záujmu. Miesta ako Cheryn Canyon, Kolsai Lakes, Turgen waterfall, Kaindy Lake sú vzdialené od mesta. Pre tieto výlety má IAESTE zabezpečenú cestovnú kanceláriu, ktorá predáva tieto výlety za zvýhodnenú cenu. Ak by sa tam chcel človek dosťať sám, musí si požičať auto alebo stopom, keďže miestna autobusová doprava (maršrutky- veľke dodávky) funguje len medzi mestami a na princípe: vyrazí až ked sa naplní. To isté platí aj pre mestskú hromadnú dopravu. Pre jej využitie je nutné mať mobilnú aplikáciu 2Gis, kde si vyberiete miesto odchodu a príchodu. Cena lístka v MHD je 150 tengov avšak lístok platí len pre jeden autobus, na jednu jazdu, bez časového obmedzenia, no pri zmene autobusu je nutné si zakúpiť ďalší lístok.
Preto mnoho ľudí využíva „taxi“- stopujú na okraji cesty, povedia kam chcú ísť a cenu (pre ilustráciu cena letisko-KAZNU je 2000-3000 tengov), ale fungujú tu aj klasické taxíky a UBER.

Naspäť k výletom. Výlety Cheryn Canyon a Turgen waterfall sú len vychádzky, autobus vás vyvezie takmer na miesto. CherynCanyon sme navštívili počas splnu v noci, pretože počas dňa je tam extrémne horúco. Vodopád bol odtiaľ približne hodinu chôdze. Kolsai lakes sú 3 jazerá kde k prvému vás vyvezie autobus, k druhému si je nutné vyšliapať približne 10 km vlnitým terénom a k tretiemu nie je povolený prístup, keďže je blízko hraníc. Kaindy lake je jedno najkrajšie jaziero aké som kedy  videl – čistá svetlomodrá voda z ktorej sa vynímajú stromy.

Jeden výlet je do Kirgizstanu bol nutný aj kvôli vízam. Navštívil som len Bishkek, keďže som cestoval sám a nemal som odvahu ísť o samote k jazeru Issyk Kul. Hoci je Bishkek hlavné mesto, nemá toho veľa čo ponúknuť- slabá infraštruktúra a chudoba. Za navštívenie však stojí Osh bazár. Mal som možnosť navštíviť na víkend aj hlavné mesto Kazachstanu – Astanu. Astana je opak Bishkeku. Mesto, ktoré sa začalo budovať začiatkom 90-tych rokov s infraštruktúrou budúcnosti. Ulice sú veľké, ale k pomeru áut a ľudí pôsobí toto mesto prázdno a vzhľad evokuje akoby prostredie počítačovej hry. Architektúra mnohých budov je kopírovaná z iných veľkomiest sveta. Expo roku 2017 patrí Astane, ktoré som mal možnosť navštíviť. To je zasvätené „Future Energy“ – solárna, vodná, veterná energia, energia z fúzie a biopalív.

Na záver by som chcel poďakovať IAESTE za možnosť využiť výmenný program a vycestovať do zahraničia. Bola to obrovská skúsenosť, z ktorej si nesiem mnoho zážitkov a dobrých kamarátstiev, ktoré človek ťažko opíše v tomto krátkom reporte.

Posted in Článok, Precestuj Svet.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *